Kontroverzný fluorid - je naozaj bezpečný, tak ako to veda a rôzne asociácie a spoločnosti vyhlasujú? Od našich zubárov od malička počúvame, aké dôležité je čistenie zubov so zubnou pastou s obsahom fluoridu. Generácia dnešných štyridsiatnikov má skúsenosti zo školských čias, kedy prebiehala fluoridácia. Deti v škole dostávali malé biele tabletky, ktoré si museli nechať rozpustiť v ústach ako prevenciu zubného kazu. Boli organizované hromadné návštevy zubných ambulancií, kde si deti čistili zuby tekutinou s obsahom fluoridu. V niektorých krajinách je fluorid pridávaný do pitnej vody. Napriek všetkým týmto opatreniam máme preplnené čakárne u zubárov, na termín sa čaká aj niekoľko týždňov. Zubný kaz sa stal súčasťou našich životov, náš nový normál, ďalšia civilizačná choroba. Máme zubný kaz, ideme k lekárovi, on chorý zub opraví a ide sa ďalej, kým si nenájdeme ďalší zubný kaz. A cyklus sa opakuje.

O blahodárnych účinkoch fluoridu a jeho bezpečnosti sa netreba rozpisovať. Nájdeme o ňom mnoho informácií z rôznych zdrojov. Jeho doporučená denná dávka sú 2 mg pre dospelého človeka. Poďme sa ale pozrieť na túto zaujímavú prírodnú látku aj z druhej strany.

V roku 2001 vydala profesorka Anna Strunecká  a profesor Jiří Patočka z Českej republiky článok Nové poznatky o toxických účincích fluóru a hliníku. V tomto článku autori píšu, že nadmerný prísun fluóru u detí spôsobuje dentálnu fluorózu. Prejavuje sa bielymi alebo tmavšími fliačikmi na zuboch. Kvôli zvyšujúcemu sa počtu detí postihnutých vysokými dávkami fluóru, založili ich rodičia v roku 1997 v Kanade organizáciu Parents of Fluoride Poisoned Children (PFPC). Jej poslaním je upozorňovať na nebezpečia plynúce z nadmerného zaťaženia životného prostredia fluoridmi, prinášať dôkazy o ich škodlivom účinku na ľudské zdravie a dosiahnuť zákaz fluoridácie pitnej vody a pridávanie fluoridov, či iných zlúčenín fluóru do výrobkov používaných najmä deťmi, napríklad zubných pást.

Fluór je v podobe fluorapatitu súčasťou minerálov tvoriacich tkanivo zubov a kostí. V prírode sa fluór vyskytuje iba vo forme zlúčenín ťažko dostupných pre živé organizmy. Mnoho anorganických zlúčenín fluóru, najmä fluoridy, sú však pre rastliny a živočíchy veľmi toxické. Toxické sú aj niektoré organické zlúčeniny fluóru. Do polovice 20. storočia bolo zaťaženie životného prostredia týmto prvkom nepatrné. Jeho obsah v ľudskej strave bol tak nízky, že sa začal prejavovať poruchami tvorby zubnej skloviny a kostí. V druhej polovici 20. storočia však nastal veľmi rýchly rozvoj chémie fluóru, podporovaný priemyslom. Obrovské množstvá fluóru boli spotrebovávané pre výrobu jadrových zbraní a paliva pre elektrárne, nervovo-paralytických látok, chladiacich zariadení, v kozmetike, medicíne i v potravinách. Napriek zákazu používania fluorovaných uhlovodíkov, sa ročne uvoľňujú tisíce ton fluóru a jeho solí do ovzdušia, do mora a do zdrojov pitnej vody. Zaťaženie životného prostredia fluórom sa rok za rokom zvyšuje a v mnohých oblastiach sveta sa začínajú prejavovať jeho toxické účinky na zdraví obyvateľstva. Tieto zlúčeniny sú prítomné aj v minerálnych pesticídoch a hnojivách bežne používaných na našich pôdach. Formou postrekov sa dostávajú nielen do poľnohospodárskych plodín, ale i do potravín, živých organizmov, pôdy a následne do živočíšnych produktov. Vysoký obsah fluoru bol nájdený aj v čajových listoch. Čajovník veľmi ľahko akumuluje fluoridy z pôdy. Vysoký obsah fluoridov môžu mať aj minerálne vody.

Ďalej autori v tomto článku upozorňujú na to, že fluoridy v tele reagujú s hliníkom a vytvárajú fluorohlinitanové zlúčeniny. Pokusy u krýs ukázali, že po pridaní malého množstva fluoridu do krmiva sa výrazne zvyšovala neurotoxicita hliníka vyvolávajúca degeneráciu mozgových buniek. Hliník preniká z gastrointestinálneho traktu do krvi len veľmi obtiažne. Pokiaľ sa však do krvi dostane, môže sa cez hematoencefalickú bariéru dostať až do mozgu. Ukázalo sa, že fluorid tento prienik hliníku do mozgu uľahčuje. 

Fluorid je z gastrointestinálneho traktu do krvi absorbovaný rýchlo. Fluorid z plazmy je ukladaný v kostiach a zuboch. U zdravého dospelého človeka je asi 50 %  fluoridu z plazmy vylučovaného obličkami. Dlhodobé zaťaženie fluoridami vyvoláva kostnú fluorózu, ktorou je najviac postihnutá Čína a India. Trpia tu ňou milióny ľudí. Ide o dôsledok fluoridácie pitnej vody. 

V roku 2007 opäť upozornila na vplyv nadmerného príjmu fluoridu na ľudský mozog prof. Anna Strunecká svojím článkom v časopise Psychiatrie pro praxi 5. V ňom hovorí, že v druhej polovici 90. rokov sa uskutočnil v USA výskum, ktorý viedla Phyllis Mullenix. Bol robený na laboratórnych potkanoch. Podávanie fluoridu potkanom viedlo k ich hyperaktivite, narušeniu kognitívnych schopností, najmä spomaleniu reakcií a poklesu schopností orientácie, poruchám chovania a zníženiu schopnosti učenia. V mozgu potkanov bol nájdený zvýšený obsah fluoridov a histologické zmeny. 

Zaujímavý je aj životný príbeh výskumníka Edwarda Largenta, ktorý, aby preukázal bezpečnosť zvýšeného prísunu fluoridu, ho konzumoval niekoľko rokov v špeciálnej výžive a vo vode. To viedlo u neho k bolestivej kostnej fluoróze a následne nutnej výmeny kolenných kĺbov. Od začiatku 90. rokov trpel Alzheimerovou chorobou a zomrel v dôsledku fraktúry krčku. Stal sa tak ľudským modelom ukážky dôsledkov nadmerného príjmu fluoridov. O tomto príbehu rozpráva kniha The Flouride Deception od Christophera Brysona.

Na prvé zdravotné a mentálne problémy súvisiace s vplyvom fluoridov na organizmus upozornil už oveľa skôr, v roku 1937 švédsky fyziológ Kaj Roholm. Píše o tom vo svojej knihe  Fluorine Intoxication. Išlo o zamestnancov tovární na výrobu hliníku, pri ktorého výrobe sa vyskytujú fluoridy vo zvýšenej koncentrácii. U týchto ľudí bol zaznamenaný výrazný pokles mentálnej aktivity, oslabenie pamäte, neschopnosť koordinácie myšlienok a znížená schopnosť písať. U zamestnancov tovární na výrobu uránu, ktoré spacúvajú veľké množstvá fluoridov, bola zistená zmätenosť, neschopnosť koordinácie, letargia a spomalenie reakcií.

Doposiaľ nie je dotatočne preskúmané, koľko fluoridov denne prijíma človek zo svojej stravy. Čo sa deje s fluoridmi po tom, ako sa dostanú do organizmu? Ako reagujú vzájomne s inými toxickými látkami, ktoré sa tam dostanú vplyvom znečisteného prostredia, stravou alebo inými spôsobmi? Zdá sa, že je ešte mnoho otázok, ktoré stoja pre nami a ktoré zatiaľ neboli zodpovedané. Musíme sa začať viac pýtať.